Jednou z pekných destinácií, kde sa môžeme cítiť príjemne a dobre si oddýchnuť je aj Turecko.
Tento rok som sa rozhodla navštíviť tureckú časť, ležiacu juho-západne od Antalye, s príletom do Dalamanu, konkrétne Ölüdeníz.
Ölüdeníz je menšie letovisko v oblasti Mugla na mieste spojenia Egejského a Stredozemného mora.
Príjemnou výhodou bolo, že let do tureckého Dalamánu začínal z letiska Bratislava, a trval nejakých dva a pol hodinky. Takto odpadlo presúvanie sa z Bratislavy a cesta do Viedne, i nával ľudí na kontrole na letisku. Atmosféra bola kľudnejšia a let príjemný. Po dva a pol hodine sme vystúpili na letisku v Dalamane.
V Dalamanne bolo ešte pomerne teplo aj o 19.30 hodine večer. Vydala som sa hľadať Otokar v slovenskom jazyku autobus, ktorý mal smerovať do Fethiye. Autobusy stáli neďaleko asi 100 metrov po vyjdení z letiskovej haly. Niektoré mierili do Marmarisu, a iné do Fethiye. Autobusy prevádzkovali dve spoločnosti jedna z nich sa volá Havas. Asi po 20 minutách, keď sa autobus naplnil, pohli sme sa smerom k nášmu cieľu.
Cesta do Fethiye trvala necelú hodinu. Fethyie bolo plné obchodíkov, reštaurácií s rozvoniavajúcim jedlom a kebabom. Na autobusovej stanici vo Fethiye som sa spýtala, kde je zastávka ďalšieho spojenia do Ölüdeníz. Turci sú príjemní a nápomocní ľudia. Bolo mi povedané že:“ tam vpredu, v druhej uličke“. Zastávku sme našli hneď, a mali sme šťastie lebo nás informoval vodič autobusu, ktorý tam čakal na svoj spoj.
Do 20 minút prišiel mikrobus, ktorý nás odviezol spolu s ďalšími cestujúcimi do Ölüdeníz, vzdialeného asi 14 km od Fethiye. Zakrátko sme sa dostali do hotela. Po ubytovaní a vybalení sme ešte urobili krátku prechádzku, a už bol čas aj na zaslúžený odpočinok, po úspešnom a šťastnom pricestovaní.
Na druhý deň ráno na nás už čakali raňajky. Vychutnala som si ich s radosťou, aj výbornú tureckú rannú kávu. Káva vždy dobre padne a naštartuje telo k ďalšej dennej aktivite. Mala skvelú chuť a znamenala výborný začiatok dňa.
Musím skonštatovať, že mám najradšej ak je postarané o jedlo a ubytovanie. Je veľmi príjemné nemať nijaké povinnosti, len oddychovať, nechať sa rozmaznávať, obslúžiť, najesť sa, ochutnať miestne špeciality a venovať sa zábave, plávaniu a rôznym športovým a výletným aktivitám.
Vzali sme si plavky, vodu a ešte nejaké potrebné veci a išli sme si obzrieť pláž. Pláž bola kamienková, dlhá asi 3 km a vytvárala pekný polooblúk. Boli na nej slnečníky s ležadlami, asi každých 500m, sa nachádzal plážový bar s ľahkými jedlami so zeleniny, morských plodov ale aj obľúbené wrapy, burgre s ponukou drinkov, kávičky a zmrzliny. Neďaleko všetkých barov sa nachádzali toalety, sprchy a prezliekarne. Všetko tu bolo dobre vybavené a dostupné v blízkosti.
Na voľnom priestranstve pred vstupom na pláž končili svoje lietanie paraglaidisti, ktorí sprostredkúvali jedinečný zážitok turistom, zo všetkých končín sveta. Inštruktori lietali s klientami v tandeme z vrcholu hory, vo výške 2200m nad morom, a pristávali pár metrov od pláže, krúžiac nad Ölüdeníz, nad skalami a morom. Lietať začínali už skoro ráno, keď ešte bolo znesiteľne teplo, a tak sme na raňajkách nad našimi hlavami videli mihotajúce sa veľké tiene, akoby nad nami krúžili veľké vtáky z hororového filmu.
More bolo nádherne čisté a teplé a voda s teplotou 29 ° pri plávaní celé telo príjemne osviežila. Morská voda bola tak nabitá soľou, že si stačilo ľahnúť a more vás už nieslo na svojich trblietavých vlnkách takmer bez pohybu. Bolo to fantastické.
Plávanie som si užívala pozorujúc čierne morské rybky pod sebou v mori. Dno bolo piesočnaté, posiate občasnými skalami, kde boli viditeľné živočíchy morskí ježkovia. Obdivovali sme ich z dostatočne veľkej vzdialenosti, až na jedného smelého Morského ježka, ktorého som si prezerala z blízka.
Prvý deň sme strávili na pláži a chytali bronz, priznám sa len v tieni. Aj tak som z pobytu odišla úplne opálená. V ďalšie dni boli na programe výlety a zaujímavé športové aktivity.
Kam za nimi, aj o iných zaujímavostiach opisujem v ebooku o cestovaní. Máte sa na čo tešiť :))